Múr

Tagy: 

Zvláštne... Vždy, keď ťa stretnem, mlčím.
Nedokážem sa ti pozrieť do očí, strach mi bráni byť sebou.
Nerozumiem... Hanbím sa?

Prečo? Veď som nič zlé nespravila.
Iba...

Láka ma tvoja tajuplnosť, rovnako ako moja teba.
Chcem ťa spoznať, rovnako ako ty mňa.
Ale máme pred sebou múr a vždy potrebujeme čas na to, aby sme aspoň na seba zvedavo a vystrašene nakúkali.

Kedy ho zbúrame?
Kedy sa prestaneme skrývať?
Kedy sa budeme môcť bez ostychu pozrieť jeden druhému do očí a vnímať krásu dvoch duší?

Nechcem už len nazerať cez vysoký neviditeľný múr, ktorý sme si postavili nevediac prečo.
Chcem sa s tebou smiať, snívať, ticho sedieť, vnímať krásu nad nami.
Chcem sa ťa dotknúť a zotrvať.

Nechcem už uskočiť.
Chcem byť tu a teraz.
Chcem byť tu a navždy.

 

Pridať nový komentár

Plain text

  • Nie sú dovolené žiadne HTML značky.
  • Webové a e-mailové adresy sú automaticky zmenené na odkazy.
  • Riadky a odstavce sa zalomia automaticky.
Obrázková CAPTCHA
Vložte znaky zobrazné na obrázku.